ReŠtart Slovensko

Projekt “REGENERÁCIA” predstavuje unikátne spracovanie tém národnostných menšín a cudzincov v našej spoločnosti prostredníctvom atraktívneho audiovizuálneho diela a jeho šírenia formou dostupnou a lákavou pre mladú generáciu. Ide o sériu desiatich krátkych filmov, v ktorých sa cez konkrétne rodinné príbehy, vyrozprávané mladými ľuďmi do 25 rokov, predstavia multikultúrne korene ľudí žijúcich na Slovensku.
Jednotlivé osobnosti účinkujúce vo videách budú vybrané tak, aby bol ich príbeh skutočne výnimočný a jeho prostredníctvom sa šírila myšlienka tolerancie voči iným kultúram, sociálnym skupinám obyvateľstva a menšinám. Mladá generácia by mala rozumieť historickým udalostiam a súvislostiam, od ktorých sa odvíja dnešný stav spoločnosti a chápať, že región, v ktorom žijeme, bol vždy multikultúrny a viac národnostný, a že nenávisť a nacionalizmus by tu nemali mať miesto. Naša kultúra, história ale aj jazyk boli a sú ovplyvnené rôznymi národnosťami a kultúrami. Takisto ako my sami.
Projekt si kladie za cieľ upútať pozornosť mladej generácie Slovákov, ponúknuť im inšpiráciu, ukázať im ich rovesníkov, ktorí nepreberajú stereotypné názory svojho okolia, ale myslia a formujú svoje postoje samostatne. Cyklus môže vzbudiť záujem o pátranie po svojich vlastných koreňoch, ktoré často vôbec nepoznáme, predstaviť Slovensko ako krajinu plnú rozmanitých kultúr a pestrých príbehov. Každý film bude zameraný na príbeh inej národnostnej menšiny, resp. inej historickej udalosti s ňou spojenej, alebo na príbeh rodiny/jednotlivca s multikultúrnymi koreňmi.
Okrem desiatich krátkych filmov uverejnených na internete budú súčasťou projektu aj rôzne články a odborné texty k danej téme, návody ako si vyhľadať svojich predkov a možnosť uverejniť vlastné rodinné príbehy.

Identifikácia projektu

Xenofóbia, nacionalizmus a rôzne formy nenávisti voči cudzincom a národnostným menšinám. Vyjadriť sa to dá aj pokrikom – „My sme tu doma!“, ktorý si bohužiaľ osvojuje aj mladá generácia.
Xenofóbia a príklon k extrémistickým ideám sú vďačným nástrojom na manipuláciu širokej verejnosti, ktorá u nás prebieha na rôznych úrovniach a v rôznych štruktúrach našej spoločnosti.
Podľa rozsiahlej výskumnej správy z roku 2012, ktorú vypracovala Nadácia otvorenej spoločnosti v spolupráci s Centrom pre výskum etnicity a kultúry sa uvádza, že sociálny dištanc voči národnostným menšinám a cudzincom sa na Slovensku stále zväčšuje. Výskum konštatuje, že menšiny a cudzinci sú v SR viac-menej odmietaní rovnako, u cudzincov bolo zaznamenané výraznejšie odmietnutie v prípade, keby mali zastávať dôležitý politický post. Rovnako cudzincov a príslušníkov národnostných menšín by ľudia ľahšie tolerovali vo svojom meste, susedstve alebo ako spolupracovníkov, ale už menej ako súčasť rodiny, alebo keby mali prijať ich krv transfúziou.
Výskum mapuje aj príklon Slovákov k ideám pravicového extrémizmu. Časť respondentov, ktorých možno označiť ako úplných zástancov ideí pravicového extrémizmu, je približne 8,3 %. Sú to ľudia, ktorí sa výrazne prikláňajú k všetkým ideovým zdrojom pravicového extrémizmu a potenciálne sú z hľadiska šírenia myšlienok pravicového extrémizmu a podpory pravicovo extrémistických zoskupení najrizikovejší. Sú to najmä ľudia s nižším vzdelaním a takmer výlučne slovenskej národnosti.
Veľká časť respondentov až 75,5 % sa prikláňa k niektorým ideám pravicového extrémizmu, ale za určitých okolností je aj táto skupina riziková, najmä pri témach, ktoré sú pomerne výbušné, a v prípade, kde sú v populácii minimálne názorové rozdiely (názory na politiku štátu voči Rómom, Maďarom, moslimom atď.) Pritom podľa databázy OECD z roku 2005, ktorá zahŕňa krajiny EÚ, má Slovensko druhý najnižší podiel občanov (2,3%), ktorí sa narodili mimo krajinu a napríklad k 30. 9. 2014 získala Slovenská republika zahraničnou migráciou iba 404 osôb.

Riešenie problému

Názory niektorých dnešných Slovákov v otázkach tolerancie voči iným národnostiam a akejkoľvek inakosti v sebe často skrývajú veľa paradoxov vo vzťahu k ich vlastnému pôvodu a rodinnej histórii. Snaha o uvedomovanie si vlastnej identity na základoch poznania našej minulosti bez romantických interpretácií či politických ideológií, môže prispieť k zvyšovaniu tolerancie v našej spoločnosti.
Prostredníctvom krátkych filmov chceme predstaviť Slovensko ako krajinu, v ktorej žijú potomkovia rôznych národností, kultúr a etnicít a že naša súčasná kultúra, jazyk, tradície a spoločnosť je bohatá aj práve vďaka iným národom a etnikám, ktoré sú a boli súčasťou našej spoločnosti a ktorých potomkami sme my všetci.
Uvedomenie si týchto skutočností môže napomôcť predovšetkým u mladých ľudí k väčšej tolerancii voči cudzincom a národnostným menšinám a predísť k preberaniu extrémistických pravicových názorov.

Technické zabezpečenie projektu

Cieľom projektu je vytvorenie desiatich krátkych filmov (dĺžka jedného videa cca 5 minút) určených prioritne mladej generácii od 15 do 25 rokov, čomu prispôsobíme aj atraktívnosť formálneho spracovania a distribúciu formátu.
Každé video bude obsahovať pútavé rozprávanie mladého človeka, mladej osobnosti, ktorá vie zaujímavo formulovať svoje názory a myšlienky zo svojho pohľadu. Tento respondent bude rozprávať o svojich predkoch, časť svojej rodinnej histórie. Pôjde o dramaturgicky premyslený a pútavý príbeh, z ktorého vyplývajú prínosné kontexty a súvislosti.
Jednotlivé videá projektu “REGENERÁCIA” budú mať jednotný vizuálny štýl a rovnakú dĺžku. Podstatou každého samostatného filmu bude pútavo vystavané rozprávanie mladého respondenta, ktorý bude nakrútený veľmi jednoducho, v ateliéri na bielom pozadí. Nepôjde však iba o dokumentárne nasnímané interview, ale o kvalitné filmové spracovanie s výtvarným svietením a premysleným dynamickým strihom. Rozprávanie respondenta bude dotvorené jednoduchými animáciami, fotografiami a archívnymi materiálmi, ktoré podporia zrozumiteľnosť a rýchlejší spád výpovede.
Domnievame sa, že máme dostatočné profesionálne zázemie a dostatok skúseností na to, aby bol projekt REGENERÁCIA úspešným a prínosným projektom pre slovenskú spoločnosť. Máme pripravené nástroje na úspešnú propagáciu a medializáciu celého projektu.
Finančné prostriedky na výrobu krátkych filmov chceme získať prostredníctvom grantových štruktúr Úradu vlády SR, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Nadácie pre otvorenú spoločnosť, kde sme podali žiadosť o dotácie.

Plánujeme viaceré paralelné formy distribúcie a propagácie projektu, aby sa cyklus filmov dostal k čo najväčšiemu počtu divákov, prioritne k mladej generácii pre ktorú je určený.
Založíme projektu “REGENERÁCIA” fb stránku a projekt uverejníme na sociálnych sieťach. Radi by sme rozbehli aj alternatívnu formu crowdfundingu, ktorá zároveň pomôže projekt odpromovať medzi mladou generáciou a rozšíriť ho ďalej po sociálnych sieťach.
Vytvoríme priebežnú mediálnu kampaň k projektu s atraktívnym vizuálom.
Oslovíme čo najviac organizácií a občianskych združení a ponúkneme im pilotný diel k voľnému šíreniu na svojich stránkach a po nakrútení celého cyklu im umožníme voľne používať videá na DVD ako vzdelávaciu pomôcku.
Pokúsime sa o spoluprácu s RTVS a sériu hotových desiatich dielov im ponúkneme vo forme spojeného pásma, čím vznikne jeden dlhometrážny dokumentárny film v štandardnej televíznej metráži 52 minút a tak projekt priblížime aj televíznym divákom, medzi ktorých však spadá generácia do 25 rokov už len okrajovo.
Spojené dielo alebo rozdelené krátke videá ponúkneme filmovým festivalom a prehliadkam na Slovensku aj v zahraničí.
Sériu desiatich filmov budeme prezentovať a premietať vo viacerých slovenských filmových kluboch a v kultúrnych centrách ako je Stanica Žilina – Záriečie alebo Foajé, kde spolu s premietaním filmu zorganizujeme aj odborné diskusie a sprievodné podujatia.
Pri distribúcii budeme spolupracovať s filmovou produkčnou spoločnosťou Hulapa film, s.r.o., s distribučnou spoločnosťou Filmtopia s.r.o. a cyklus filmov budeme prezentovať v rôznych časopisoch, napríklad v časopise Kinečko, ktoré má veľa mladých čitateľov.
Vývoj projektu: 1.2. 2015 – 30.5. 2015
Realizácia pilotného dielu: 15.4. 2015 – 30.5. 2015
Realizácia celej série vrátane postprodukcie: 1.6. 2015 – 30.9. 2015
Distribúcia: 1.9. 2015 – 30.11. 2015

Cieľová skupina

Hlavnou cieľovou skupinou projektu je generácia mladých ľudí do 25 rokov, ktorých názory a postoje z veľkej časti formuje audiovizuálny obsah na sociálnych sieťach. Samozrejme budeme pracovať na tom, aby sa projekt dostal k čo najširšiemu publiku a tým prispel k zmierňovaniu xenofóbie v našej spoločnosti.

Budúcnosť projektu

Predpokladáme, že projekt bude úspešný predovšetkým na internete, kde si získa veľa divákov a čitateľov, bude mať samostatnú webovú stránku, kde budú uverejňované aj videá a články s podobnou tématikou. Chceme vytvoriť platformu s názvom Regenerácia. Názov Regenerácia nie je len projekt desiatich filmov, ale kontinuálny projekt s rozpoznateľným vizuálnym štýlom venujúci sa multikultúrnemu prostrediu na Slovensku, národnostným menšinám a odbúravaniu stereotypov a prispievaniu k tolerancii v našej spoločnosti a to predovšetkým oslovovaním mladej generácie.
Sériu desiatich filmov chceme okrem internetu prezentovať a premietať aj vo viacerých slovenských filmových kluboch a v kultúrnych centrách, ale máme aj ambíciu osloviť stredné školy na Slovensku.

Členovia nášho tímu a ich zručnosti

Realizačný tím:
Scenár, réžia, animácia: Mgr. Art Iveta Grófová Art.D
Dramaturgia: Prof. Marek Leščák Art.D
Odborný konzultant: PhDr. Peter Podolan PhD.
Kamera: Mgr. Art Denisa Buranová
Strih: Anton Fabián
Hudba a Zvuk: Mgr. Art Matej Hlaváč
Produkcia, PR manažér: Mgr. Daša Parízková

Väčšina sa pozná zo súčasnej, ale aj minulej filmovej spolupráce. Historika Petra Podolana sme oslovili špeciálne na spoluprácu na projekte Regenerácia.
Členmi Občianskeho združenia Hulapa sú – Iveta Grófová, Daša Parízková a Matej Hlaváč.

Iveta Grófová – Katedra animovanej tvorby VŠMU Bratislava, ukončenie bakalárskeho stupňa na Katedre animovanej tvorby, prestup na Katedru dokumentárnej tvorby do tretieho ročníka, do ateliéru Prof. Dušana Hanáka, 2007 ukončenie štúdia na KDT VŠMU Bratislava, 2014 ukončenie doktorandského štúdia na KDT VŠMU Bratislava.
Celovečerný hraný debut: ” AŽ DO MESTA AŠ”, ktorí získal tieto ocenenia:
Otvárací film súťažnej sekcie “Z Východu na Západ” – Karlovy Vary IFF 2012
Slovenský kandidát na Oscara 2012 v sekcii cudzojazyčný film
Najlepšia réžia – Tofifest Torun 2012
Najlepší slovenský film IFF BRATISLAVA 2012 v sekcii MADE IN SLOVAKIA
Cena slovenskej filmovej kritiky za audiovizuálnu tvorbu v roku 2012
Special Mention – Crossing Europe Filmfestival Linz 2013
Special Mention – Neisse Filmfestival 2013
“DISCO BOJ”, poviedka je súčasťou celovečerného kinoprojektu Slovensko 2.0
“PIATA LOĎ” – denník plavby Moniky Kompaníkovej”, dokumentárna roadmovie Moniky Kompaníkovej
“BLUES PRO SÓLO MATKY”, časozberný televízny dokument pre Českú televíziu o slobodných matkách a ich situácii.
“PIATA LOĎ”, celovečerný hraný film podľa knihy Moniky Kompaníkovej – vo vývoji, podporený Audiovizuálnym fondom SR, Štátnym fondom pre podporu a rozvoj českej kinematografie a európskym fondom MEDIA.
“REBORN”, dlhometrážny dokumentárny film o milovníkoch “Reborn” realistických bábik – projekt sa nachádza vo fáze vývoja.
Televízne projekty a krátke formáty:
Dokumentárny TV cyklus pre ČT – “Čtenářský denník”
Dokumentárny TV cyklus ČT “Češi z dovozu” (réžia jednej časti)
Dokumentárny TV cyklus “Náš venkov”
Dokumentárny TV cyklus STV “Família”
Dokuseriál STV “Z mesta do mesta” (réžia jednej časti)
Dokumentárny film pre Ligu proti rakovine
TV spoty a krátke videá napríklad pre SNG, LPR, DOVE, Anasoft litera, TV animované znelky “Z mesta do mesta” a iné.

Marek Leščák – absolvent magisterského odboru na katedre dramaturgie a scenáristiky FTF VŠMU pod pedagogickým vedením doc. Lea Štefankoviča. V súčasnosti pôsobí na FTF VŠMU ako pedagóg v ateliéri dramaturgie a scenáristiky. Je členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, člen Českej filmovej a televíznej akadémie a člen Európskej filmovej akadémie EFA Scenáristicky sa podieľal na úspešných filmoch ako Záhrada, Orbis Pictus, Slnečný štát, My Zdes, Slepé lásky, Hranica, Cigán, Až do mesta Aš, ocenených doma aj v zahraničí
Scenáristická hraná tvorba:
1995 “Bratia” (TV; scenár s Martinom Šulíkom )
1995 “Záhrada” (spolu s Martinom Šulíkom a Ondrejom Šulajom), SR,FR,CZ,35mm,100 min.)
1997 “Orbis pictus” (spolu s Martinom Šulíkom a Ondrejom Šulajom) SR,CZ,
1998 “Praha očima … ” epizóda Obrázky z výletu v poviedkovom filme (spolu s Martinom Šulíkom a Ondrejom Šulajom) 35mm, 25min, CZ, FR
2004 “Zázrak”, epizóda z poviedkového filmu “Vision of Europe” (spolu s Martinom Šulíkom), video 5 min
2005 “Slnečný štát”, alebo hrdinovia robotníckej triedy (spolu s Martinom Šulíkom) 35mm. 90min. ČR/SR
2009 “Ďakujem, dobre”, réžia Mátyás Prikler
2011 “Cigán”, réžia Martin Šulík
2012 “Až do mesta Aš”, (scenár spolu s I. Grófovou), réžia Iveta Grofová
2013 “Ďakujem, dobre” (námet a scenár spolu s M. Priklerom) r. Mátyas Prikler, celovečerný hraný film
2013 “Zázrak” (námet a scenár spolu s J. Lehotským) réžia Juraj Lehotský (celovečerný hraný film)
2014 “Slovensko 2.0″ – poviedkový film, scenár k poviedke Pohreb prezidenta
2014 “Deti”, réžia Jaro Vojtek, celovečerný hraný film
Scenáristická dokumentárna tvorba:
2005 “My zdes”, 35mm , 80min
2008 “Slepé lásky”, r. Juraj Lehocký, celovečerný film
2009 “Hranica”, réžia Jaro Vojtek, celovečerný film
Dramaturgia:
2002 “Nechcené deti”, 10 dielny cyklus 30 min. filmov o deťoch z detských domovov
2005 “My zdes”, r. Jaroslav Vojtek, dokumentárny film
2006 “Standard Bastard”, r. Milan Balog, audiofilm
2008 “Slepé lásky”, celovečerný dokumentárny film
2008 “Hranica”, r. Jaro Vojtek, celovečerný dokumentárny film, 70min

Denisa Buranová – Škola úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru, program: Fotografia, 2007-2012 Vysoká škola Múzických umení, FTF Ateliér kameramanskej tvorby a fotografie, od 2014 Vysoká škola Múzických umení, FTF doktorandské štúdium

FILMOGRAFIA:

Celovečerný dokumentárny film:
2014 “Blues pro sólo matky”, réžia Iveta Grófova
2013 “Hodina Dejepisu”, réžia Dušan Trančík
2013 “V tieni kráľa Svätopluka”, réžia Jakub Julény
Spolupráca na projektoch
2014″Vrbovské vetry”, réžia Miro Remo

Hraná krátkometrážna tvorba:
2014 “Niečo sa stalo”, réžia Romana Rýdza
2012 “Momo”, 16mm, réžia Teodor Kuhn
2012 ”Ako pelendreky”, réžia Martina Buchelová
2012 “Do You Love Me?”, 35mm, réžia Matúš Krajniak
2011 “Stratené Deti”, réžia Teodor Kuhn
2010 “Ticho”, 16mm, réžia Slavomír Zrebný
2010 “Skateboard 7”, réžia Teodor Kuhn

Dokumentárna krátkometrážna tvorba:
2014 “Matky”, réžia Anna Kratochvílová
2013 “Homo Video”, réžia Katarína Hlinčíková
2013 “Projekt Iné ženy: Silná”, réžia Katarína Hlinčíková
2013 “Odchod na Korze”, réžia Peter Zakuťanský
2012 “Wec verejná”, réžia Katarína Hlinčíková
2010 “Občan Hedviga”, réžia Anna Kratochvílová

Matej Hlaváč – absolvent Vysokej školy múzických umení, Filmová a televízna fakulta, katedra Zvukovej skladby, ukončil 2007
Filmografia:
2004 ”Silný súper”, r. Matej Hlaváč, cena za najlepší zvuk – festival Áčko, majster zvuku
2006 ”Monštrancia”, r. Mariana Čengel-Solčanská, majster zvuku
2007 ”Ábelov Čierny pes”, r. Mariana Čengel-Solčanská, majster zvuku
2008 ”Erotic nation”, r. Peter Begányi,majster zvuku
2009 ”Smog”, r. Daniel Rihák, majster zvuku
2010 ”Legenda o lietajúcom Cypriánovi”, r. Mariana Čengel-Solčanská, majster zvuku
2011 ”Monster proces”, r. Milan Balog, majster zvuku
2011 ”Interview”, r. Peter Magát, majster zvuku
2012 ”Až do mesta Aš”, r. Iveta Grófová, hudba
Televízia:
2005 ”Vyvolený”, majster zvuku
2006 ”Super modelka ”, majster zvuku
2006 ”112”, majster zvuku
2007 ”Vyvolená”, majster zvuku
2008 ”Mesto tieňov”, asistent zvuku
2008 ”Nové bývanie”, majster zvuku
2009 ”Kriminálka Andel”, asistent zvuku
2010 ”Ordinácia v ružovej záhrade”, asistent zvuku
2011 ”Druhý dych”, asistent zvuku
2012 ”Hurá do záhrady”, majster zvuku
2012 ”Až do mesta Aš”, hudba
2013 ”Blues pro sólo matky”, majster zvuku

Peter Podolan – pôsobí na Katedre slovenských dejín, Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Odborné zameranie: slovenské dejiny 1780 – 1850, formovanie moderného národa, historiografia. Členstvo v odborných a reprezentatívnych organizáciách: Slovenská historická spoločnosť

Daša Parízková – vyštudovala Právnickú fakultu, Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a študovala v Škótsku a v Kanade. V súčasnosti spolupracuje na príprave filmu Piata Loď a je projektovým manažérom v Občianskom združení Hulapa. Venuje sa aj genealogickému výskumu.